Založit webové stránky nebo eShop

Škola.

Pre prváčikov veľká neznáma, na ktorú sa tešia a zároveň z nej majú tak trochu i obavy. Nech sa budete snažiť svoje dieťa akokoľvek pripraviť na nával školských povinností, je možné, že bude ich množstvom zaskočené.


Zmení sa im celý svet
Škôlkarovi sa nástupom do školy zmení celý svet. Z hravej škôlky, kde sa hralo s kamarátmi, poobede spalo a neskôr sa hralo na školskom dvore, sa zrazu ocitne v školskej lavici, kde bude musieť celý deň sedieť a prechádzať sa len cez prestávky. Namiesto hrania bude musieť počúvať učiteľku, doma nebude oddychovať, ale robiť si domáce úlohy. Napísať prvé písmeno, prečítať prvé slovo, sústrediť sa na to, čo učiteľka hovorí – je veľa vecí, ktoré bude musieť prváčik zvládnuť.

Ako pripraviť deti na školu?
Niektorí rodičia sa snažia svoje deti na školu pripraviť, a učia sa s nim už pred nástupom do školy. Doma s budúcim prváčikom denne trávia aj hodinku času nad pracovnými zošitmi, učia svoju ratolesť písmenká, základné počty. Ďalší rodičia ale oponujú, že to je predsa prácou školy a nechcú dieťa učením stresovať. Kto z nich má pravdu?
Rodičia, ktorí sú za to, aby sa deti učili už pred vstupom do školy, argumentujú slovami, že budú mať v škole menšie problémy stíhať učivo, a tiež budú pripravené na statickú prácu v lavici. Odporcovia učenia dieťaťa ešte pred školu zase hovoria, že ak  sa dieťa základy učiva naučí doma, v škole sa bude nudiť. Apropó, a čo ho vlastne potom budú učitelia učiť, keď už bude poznať písmenká a číslice?


Deti doma čítať neučte
Je proti pripravovaniu detí na školu v domácom prostredí. „Dôvody sú jednoduché. Rodič nie je pedagóg a často naučí dieťa nesprávnym návykom pri čítaní či písaní, nesleduje detaily, ktoré si všíma profesionál. Neovláda metodiku ani nepozná najnovšie trendy, ako napríklad pri čítaní metódu Sfumato, ktorú u nás uplatňujeme už tri roky.“

Ako hovorí, čítanie to je aj práca s hlasom, dychom, písanie zase súvisí s rozvojom jemnej motoriky, začína vždy rozcvičením a podobne. „Rodičia tieto časti určite vynechávajú. O to ťažšia je pozícia pedagóga, ktorý sa často aj márne snaží napraviť uvedené chyby. Dieťa slabo motivované môže získať až averziu voči škole.“Podľa Chalachánovej je iné, ak sa dieťa samo učí poznávať písmenká, vtedy by mu v tom rodič nemal brániť.


Odpovedajte deťom na otázky
Ako teda prváčika na školu čo najlepšie pripraviť? Martina Chalachánová rodičom ako vhodnú prípravu pre prváčika doporučuje s deťmi veľa kresliť, pozorovať svet okolo seba a odpovedať im na všetky všetečné otázky. Pre rozvoj jemnej motoriky majstrovať z papiera či iných materiálov (skladať, strihať, lepiť) alebo hrať Mikádo.

Po nástupe do školy si treba nájsť s dieťaťom pravidelný čas, v ktorom sa budú učiť, a pomôcť mu aspoň v začiatkoch s domácimi úlohami. Učitelia však nedoporučujú rodičom, aby deťom hovorili, čo majú robiť, ale pokúsili sa nechať ich pracovať samostatne – pomôcť im treba len vtedy, ak si s úlohou nevedia rady. Ak budete za dieťa robiť všetko vy, ľahko si na to zvykne a bude od vás pomoc pri úlohách vyžadovať pravidelne až do vyššieho veku.


Jednoduché tipy:
 * Minimálne v prvom školskom roku je potrebné podať deťom pri učení pomocnú ruku. Je málo detí, ktoré zvládnu prvý rok bez pomoci, pretože tempo výuky je naozaj vysoké.
 * Pomáhajte preto deťom s úlohami, precvičujte s nimi písmenká v bežnom živote – hľadajte vybrané písmená v nápisoch na budovách, dajte dieťaťu zakrúžkovať všetky „áčka“ v novinovom článku, kúpte mu zaujímavú knižku, v ktorej budete spoločne čítať.
 
* Povzbudzujte dieťa, aby sa pri prvých problémoch nevzdalo, náročný je najmä prvý polrok, potom by si už dieťa na školské tempo malo pomaly zvyknúť. Namiesto kriku, nútenia do úloh, sa mu snažte učenie čo najviac spríjemniť a učiť ho hravou formou.
 *  Ak si nájdete pravidelnú hodinku na učenie každý deň v tom istom čase, podarí sa vám v dieťati vybudovať návyk, čo je pre ďalšie učenie veľmi dôležité.
*
Na učenie vyberte miesto, kde nevládne ruch a dieťa nerozptyľujú ostatní členovia rodiny, televízor alebo iné vzruchy, ktoré by mohli dieťa rozptýliť.

 

Vykročiť pravou nohou
Dieťa na školu najlepšie podľa psychologičky pripravíme tým, že ho na nástup do nej pozitívne naladíme. Nijaké strašenie typu  veď počkaj, skončia sa ti dobré časy, v škole ti už ukážu! by rodičia vyslovovať nemali. Orientovať treba dieťa na to, čo všetko dobré mu škola prinesie. Naučíš sa čítať, budeš si môcť prečítať rozprávku. Naučíš sa písať, budeš môcť napísať list. Naučíš sa veľa o zvieratkách a ďalších veciach. Prídeš do obchodu a budeš si vedieť zrátať, koľko máš za nákup zaplatiť. No a samozrejme budeš mať kamarátov, z ktorých mnohých už poznáš zo škôlky.

Pre prváka, ale aj pre všetky deti na prvom stupni je učiteľka veľmi dôležitým človekom. „Dieťa sa musí pri učiteľke cítiť dobre a mať k nej dôveru. Aj rodičia by mali dobrý vzťah podporiť a presvedčiť dieťa, že na pani učiteľku sa môže vždy obrátiť  a mali by byť s ňou v pravidelnom kontakte,“ odporúča školská psychologička.

 

Samostatnosť a prispôsobivosť
Pre prváka je mimoriadne dôležité, či vie komunikovať s učiteľom aj so spolužiakmi. „Najviac problémov nemávajú prváci preto, že by  nezvládali učivo, ale kvôli slabej adaptácii,“ podotýka psychologička. Pre deti je dôležitá schopnosť sústrediť sa pred prvou triedou aspoň 10 minút v jednom kuse na nejakú vec.  Sústredenie na určitú úlohu môžu rodičia s dieťaťom trénovať ešte pred školou, napríklad na jednoduchých cvičeniach typu nájdi na dvoch obrázkoch rozdiely alebo pri hádankách, ale aj pri obyčajnom kreslení. "Samostatnosť je častým problémom prvákov, sú zvyknutí, že ich neustále niekto vedie za ručičku,“ upozorňuje Tóthová-Šimčáková.

Ak dieťa školu nezvláda, je to obvykle pre sociálne kontakty. Pre dieťa, ktoré nevie nadviazať kontakty, denne plače aj niekoľko hodín a má zo stresu už aj zdravotné ťažkosti – napríklad ho bolí bruško alebo hlava, je škola traumou. Otázkou však je, či by návrat späť do škôlky nebol traumou ešte silnejšou. To už by mal však posúdiť odborník psychológ. Väčšinou však návrat naspäť do škôlky veľmi neodporúčajú. Hoci v prvom štvrťroku sa ešte vrátiť dá, pre dieťa je však lepšie, ak si prvý ročník  ešte raz zopakuje, aby malo dobré základy aj učiva, aj kontaktov s okolím.

Aj taká samozrejmosť, ako sú základné hygienické návyky, sa v škole môže stať problémom. Pre niektoré deti je ťažkou úlohou prejsť z triedy na WC, keď je chodba dlhá a plná iných detí – nevedia si s tým poradiť. Ďalšou vecou je samostatnosť: dieťa v prvej triede by malo vedieť, že jeho zošity, učebnice a iné pomôcky sú jeho a patria na lavicu alebo do tašky. „Rodičia by mohli samostatnosti a zodpovednosti pomôcť tým, že nebudú prvákovi baliť školskú tašku namiesto neho, ale spolu s ním. Tak, aby si dieťa uvedomovalo, že sú to jeho veci, za ktoré je zodpovedné, a aby vedelo, čo kde v taške má,“ radí školská psychologička.

 

Škola volá aj rodičov
Na začiatok školy je dobré pripraviť sa už vopred. A to nielen tým, že synovi či dcére kúpime novú školskú tašku, prezuvky a ceruzky. Rodičia by si mali zariadiť aspoň na prvé týždne svoj čas tak, aby mohli prísť po dieťa čo najskôr. Niektorí psychológovia hovoria, že maximálnou hranicou, ako dlho je ešte vhodné dieťa nechať v budove školy, je osem hodín denne. „Aj keď popoludní sa prváci už neučia, ale sa hrajú alebo navštevujú rôzne krúžky, keď ich rodičia vyzdvihnú o piatej, veľa času si spolu už neužijú. Stihnú si akurát napísať domáce úlohy, zabaliť si tašku, navečerať sa a už sa pomaly ide spať,“ upozorňuje Tóthová-Šimčáková.

Podľa nej by sa prváci nemali do školy učiť viac ako pol hodiny denne. Nemusí to však byť naraz, ak je to potrebné, treba si dať vždy po 10 – 15 minútach krátku prestávku. Príprava do školy sa tak natiahne aj na hodinu, ale nemalo by to trvať viac. Osvedčený režim dňa je škola – krúžok – úlohy. Tak sa totiž dobre vystriedajú rôzne činnosti – učenie, športové či umelecké krúžky a znova učenie. „Do školy je najlepšie pripravovať sa každý deň v približne rovnakom čase, najlepšie medzi treťou a piatou hodinou, neskôr nie, lebo dieťa je už unavené,“ radí psychologička. Ak si teda môžete vybrať termín záujmového krúžku, voľte radšej ten skorší. Už od siedmej večer sú úlohy zakázané, dieťa má mať pokojový režim a pripravovať sa na spánok. Dieťa potrebuje dostatok spánku, prváci najmenej osem, ešte lepšie desať hodín denne.

 

Vyzbrojte sa trpezlivosťou
Dnes už je samozrejmé, že každý prvák má svoj vlastný pracovný stôl. Úlohy sa nepíšu na konferenčnom stolíku v obývačke a pri zapnutej telke, ale za čistým stolom, ktorý nie je zaprataný vecami, na vhodnej stoličke a v prítomnosti rodiča. „S prvákmi si rodičia musia úlohy odsedieť. Neznamená to, aby ich robili namiesto detí, ale aby im pomáhali, keď treba. Ak to zvládnu, v druhej triede už rodičom úloh ubudne a v tretej sa už môžu spoľahnúť na dieťa,“ odporúča psychologička.

Rodičia školáka sa musia vyzbrojiť najmä obrovskou trpezlivosťou, aby zvládli nielen učivo, ale aj rôzne zmeny nálad dieťaťa. Taká obrovská životná zmena často spôsobí, že dieťa je rozkolísané, unaví sa skôr ako obyčajne, môže byť plačlivé alebo vzdorovité. To všetko súvisí s tým, že sa musí vyrovnať s toľkými novými vecami naraz. Ak toto ťažké obdobie rodičia dokážu prejsť pokojne a ak dokážu dieťa upokojiť a povzbudiť, majú vyhraté. „Ak dieťa odmieta robiť úlohy, netreba ho nútiť nasilu, ale motivovať ho: poď, budeš to mať určite pekné, ak sa naučíš toto písmenko, už budeš môcť napísať babičke jej meno a podobne,“ radí Tóthová-Šimčáková.

Väčšina rodičov pred septembrom kúpi dieťaťu písací stôl a detská izbička sa tak začína meniť na izbu školáka. Ak rodičia nemajú možnosť kúpiť či umiestniť v malom byte dieťaťu vlastný stôl, úlohy sa dajú písať aj v kuchyni, ale vždy pri čistom stole a pri plnom sústredení dieťaťa aj rodiča. „Dôležité je sedieť pri stole, mať správne položené ruky. Ak aj dieťa nemá svoj stôl, je dôležité, aby si úlohy robilo na jednom mieste,“ radí Tóthová-Šimčáková.

 

V prvej triede je veľmi dôležitá pravidelná dochádzka do školy, každý jeden týždeň, keď dieťa ochorie, znamená nové písmenko, ktoré si možno nezafixuje niekoľko rokov. Ako štvrtákovi sa mu môže stať, že si stále bude pliesť niektoré písmená. Darmo to s ním prebrali doma rodičia, neskôr aj učiteľka, rodičia nepoznajú metodiku, akou sa v škole deti učia a ak to žiak nezažil naživo, môže sa stať, že to už nedobehne. Preto je dôležité dbať aj na zdravie prváčika, a to nielen dostatkom spánku a kvalitnou výživnou stravou, ale aj otužovaním a dostatkom pohybu na čerstvom vzduchu.

 

 

 

 

TOPlist